Gerlachovský štít

Gerlachovský štít je s nadmorskou výškou 2 655 m n. m. najvyšším vrchom Vysokých Tatier, Slovenska i Karpát. Vrch sa nachádza v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachu, od ktorej je oddelený Gerlachovským sedlom. Hrebeň Gerlachu prechádza z vrcholu do Kotlového štítu, kde sa rozvetvuje a vytvára Gerlachovský kotol. Názov dostal štít podľa obce Gerlachov, do ktorej chotára v minulosti patril.

Prvými návštevníkmi na Gerlachovskom štíte boli poľovníci a botanici. Za prvého človeka, ktorý v roku 1834 dokázateľne dosiahol vrchol štítu, je označovaný učiteľ z katolíckej školy v Novej Lesnej, spišský Nemec Ján Still.

Prvé merania tatranských štítov sa datujú od obdobia jozefínskeho mapovania v roku 1763, kedy bolo nariadené kartografické spracovanie celej habsburgskej monarchie. Dlhé roky sa za najvyšší štít Slovenska nesprávne považoval Kriváň. Ani v 19. storočí neurčili vedci výšku tatranských vrcholov správne: najvyšším vrchom bol Lomnický štít, Gerlachovský štít bol so svojou výškou medzi najvyššími pohoriami Slovenska až na štvrtom mieste.

Výškové prvenstvo Gerlachu dokázali barometrické merania v rokoch 1837 a 1838 pod vedením  jelšavského lesníka Ľudovíta Greinera. Verejnosť však Greinerove zistenia neprijala. Zmena nastala v 70. rokoch 19. storočia: odvtedy je Gerlach oficiálne najvyšším slovenským štítom.

Výška, dostupnosť a malebná scenéria robia z vrchu jeden z najnavštevovanejších tatranských štítov. Výstup na Gerlachovský štít je povolený len s horským vodcom.