Slanské vrchy

Slanské vrchy s dĺžkou60 kilometrovtvoria prirodzenú hranicu medzi Šarišom a Zemplínom. Začínajú východne od Prešova a tiahnu sa smerom na juh až ku hraniciam s Maďarskom. Najvyšším vrchom pohoria je Šimonka (1092 mn. m.).

Sopečný masív vznikal postupne rozloženou vulkanickou činnosťou, ktorej výsledkom je rozmanitý prírodný ráz Matransko-slanskej oblasti: početné doliny strieda horský reliéf so skalnými bralami, bohatý na rastlinstvo i živočíšstvo.

Pohorie je tvorené ryolitmi, dacitmi a najmä andezitmi a ich tufmi. V severnej časti vystupujú nadložné sedimenty tvorené ílmi, pieskovcami a zlepencami. Andezitové masívy tvorí striedanie masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola –stratovulkanické súvrstvia. Andezit je využívaný ako stavebný kameň vysokej kvality.

K turisticky najatraktívnejším miestam Slánskych vrchov patrí jazero Izra a horské jazero Malá Izra v nadmorskej výške448 mn. m. a hĺbkou najväčšou hĺbkou8 metrov.

V národných prírodných rezerváciách Veľký Milič a Malý Milič možno nájsť najrôznejšie druhy teplomilných rastlín: zvonček sibírsky, klasovec sivastý, kamienku modropurpurový či kavyľ pôvabný. Z drevín sú pre oblasť typické listnaté buky, duby, hraby a jasene.

K obyvateľom Slanských vrchov patrí jeleň obyčajný, srnec hôrny, líška obyčajná, jazvec hôrny či muflón obyčajný.

K svetovým unikátom východoslovenskej oblasti patrí gejzír v Herľanoch a nálezisko ojedinelých vzácnych opálov – bane Dubník, ktoré sú dnes známym zimoviskom netopierov.