Obłazowa jaskyňa (poľ. Jaskinia Obłazowa) – Nowa Biała

Jedna z najznámejších poľských jaskýň na území Karpát je Obłazowa jaskyňa. Nie je impozantná ani dĺžkou (má ledva 10 m), ani hĺbkou, ale jej minulosť na nás môže urobiť silný dojem. Nálezy, ktoré tu boli odkryté majú svetový význam.

Z geografického hľadiska sa jaskyňa nachádza na území Oravsko-novotargskej kotliny, v obci Nowa Biała. Oblasť, kde sa jaskyňa nachádza, je rezervácia s názvom Przełom Białki pod Krempachami.

Geologicky sa Obłazowa jaskyňa nachádza v oblasti Pieninského bradlového pásma, na svahoch izolovaného kopca Obrazowa Skałka. Krasovým procesom sa tu podrobili vápence. Keď sa dôkladne prizrieme, nepochybne si všimneme, že sú rozdelené na dosky rôznej hrúbky. Tieto dosky sa v geológii nazývajú lavice. Lavice nedoliehajú horizontálne, ale zapadajú pod určitým uhlom cca 60°. Dôkladným pozorovaním možno konštatovať, že tu máme do činenia s rôznymi obmenami vápenca.

Prevažná časť stropu jaskyne je tvorená horninami s červeným zafarbením. Tento variant vápenca sa nazýva fácia červeného vápenca, inak ammonitico rosso. Je to ten istý vápenec, z ktorého bol vyrobený balkón vo Verone, pod ktorým Rómeo čakával svoju milovanú Júliu. Tento vápenec si môžeme obzrieť aj na mnohých iných miestach v Pieninách, Tatrách a Alpách.

Jaskyňa Obłazowa sa svojej sláve teší vďaka archeologickým objavom. V roku 1985 sa skupina študentov, spolu s profesorom Pawłom Valde-Nowakom z Jagelovskej univerzity v Krakove vybrala do rezervácie preskúmať jaskyňu. Jaskynné archeologické náleziská môžu priniesť veľmi veľa informácií pod podmienkou, že na nich pracujú zodpovední ľudia. Ich poznatky sa nemôžu obmedzovať iba na archeológiu, a preto na takýchto miestach pracujú interdisciplinárne skupiny. Počas desaťročnej výskumnej práce angažoval prof. Nowak vo výskume archeológov, paleontológov, geológov a samozrejme veľkú skupinu študentov. O tom, ako sa výskum realizoval, by bolo dobré dozvedieť sa viac. Informácie o etapách hľadania možno nájsť v podrobnej publikácii P. Valde-Nowaka s názvom „Pračlovek v Oblazowej jaskyni” (poľ. Człowiek pierwotny w Jaskini Obłazowej)

K najzaujímavejším predmetom, ktoré boli v tejto jaskyni nájdené, patrí: článok prstu na ruke neandertálskeho človeka. Tento nález sa datuje na 50 tisíc rokov a je najstarším fragmentom ľudskej kostry, ktorý bol doteraz nájdený v Poľsku. Z podrobného výskumu vyplýva, že bola jaskyňa obývaná viackrát. Potvrdzujú to nálezy 36-40 tisíc rokov staré. Z tohto obdobia pochádzajú napríklad kamenné ostria a úštepy. Pred 20 tisíc rokmi bola jaskyňa pravdepodobne obývaná „baníkmi” ťažiacimi pieninské radiolarity. Z tohto obdobia pochádzajú dva rohové kliny zo sobej kosti (najstaršie banícke náradie objavené v Poľsku) a kremenné nástroje, v tom pazúrik vyrobený z hnedého kremeňa, ktorý sa ťaží v obci Krzemionki Opatowskie. Doteraz nie je objasnené ako sa tam dostali. V jaskyni sa tiež našlo mnoho pozostatkov zvierat: hyeny jaskynnej, nosorožca srstnatého, leva jaskynného a soba. Tieto pozostatky môžu svedčiť o klimatických zmenách, ku ktorým došlo. Našiel sa tiež oker – červený hematitový pigment. Toto farbivo sa používalo napr. na farbenie koží alebo počas pohrebných obradov.

Najcennejším nálezom je však najstarší bumerang na svete. Je vyrobený z mamutieho kla a datuje sa do obdobia 18 000 rokov p. n. l. Predmet je cca 70 cm dlhý, s priemerom 5 cm a do 1,5 cm hrubý. Počas vyberania zo zeme bol poškodený, ale podarilo sa nájsť chýbajúce časti a následne ho zrekonštruovať (duplikát je možné vidieť v poľskom Riaditeľstve Pieninského národného parku v prírodopisnej časti). Vzhľadom a parametrami pripomína austrálsky bumerang typu Queensland, zaoblený polmesiac s plocho-zaobleným priečnym prierezom.

Možno povedať, že najmladšie náleziská sú takmer súčasné, lebo pochádzajú z prelomu 15. a 16. storočia. Patria sem fragmenty nástrojov, olovené závažia a šíp z kuše. Pravdepodobne boli tieto nástroje ponechané rybármi, ktorým jaskyňa slúžila ako prístrešie.