Ranobarokové – ale s renesančnými prvkami – teleso hradu s vnútorným nádvorím je postavené na štvorcovom pôdoryse. Zakončené je štyrmi polkruhovými baštami, nachádzajúcimi sa v rohoch. Na severovýchodnej strane bola v roku 1621postavená kaplnka, na juhozápadnej strane sa nachádza tzv. Kmitówka, ktorá bola v 16. stor. samostatne stojacou stavbou. Vyhliadková galéria sa nachádza na 2. poschodí hradu, vedľa rytierskej sály.
Interiér je barokovo vyzdobený: portály, orámovanie okien, štuková výzdoba, maľby. Celkom sa dochovalo 50 portálov a ozdobných rámovaní okien. Uprostred hradu sa nachádza nádvorie s dvojposchodovou arkádovou galériou. V mnohých izbách sa dochovali maľby a štuky. Palác je obohnaný bastiónovým opevnením na päťbokom pôdoryse, zo začiatku 17.stor., kde je vo východnej kurtyne umiestnená ranobaroková vjazdová brána. Nad touto okázalou vjazdovou bránou je v stene doska s nápisom, svedčiacom o tom, že staviteľom hradu, opevnenia a bastiónu bol Stanisław Lubomirski. Pod kaplnkou sa v krypte nachádza päť medených sarkofágov Lubomirskych – prenesených sem z kláštora benediktínov (dnes väzenie).
História:
Ranobaroková budova hradu bola postavená rodom Kmitov v 14. stor., ktorí vlastnili početné oblasti južného Malopoľska. V 16. stor. Piotr Kmita – veľký korunný maršálik na dvore kráľa Žigmunda Starého – hrad prestaval, dajúc mu tak rysy ranorenesančného slohu. Ďalšími vlastníkmi boli Lubomírski. Za čias Stanisława Lubomirského, v rokoch 1615-1621 prebehla ďalšia prestavba, ktorú uskutočnil taliansky architekt Mateo Trapola. Okolo roku 1700 nasledovala ďalšia prestavba.
Hrad bol po požiari v roku 1831 opustený a na kompletnú rekonštrukciu musel počkať do roku 1949. Dnes sa hrad môže pochváliť bohatou výzdobou a ornamentikou. V jeho interiéroch sú vystavené fotografie, zobrazujúce vzhľad hradu v minulosti. Prehliadke je sprístupnená veľká plesová sála, kazetový pozlátený strop, akustická sála, kedysi využívaná ako spovedná sála, hradná kaplnka a krypta.
Poloha
Na ostrohu rozlezeného kopca s úbočiami, strmo padajúcimi do údolia potoka Leksandrówka. Na opačné strane kopca leží mesto Nowý Wiśnicz.
GPS: N - 49o 55` 04”; E - 20o 28` 10” – 295 m n. m.
Príjazd:
Z Bochne cestou 965 do Nowej Wiśnice
Literatúra: