Seizmickosť karpatsko-podhalanského regiónu – seizmické observatórium v Niedzici

Zemetrasenia sú vo väčšine spojené s hranicami tektonických dosiek. Najsilnejšie zemetrasenia sa vyskytujú v subdukčných zónach – príkladom môže byť známy pacifický Ohnivý kruh. Poľské zemetrasenia sa samozrejme ani z ďaleka nepodobajú na tie, ktoré postihli Japonsko alebo iné oblasti Tichého oceánu. Ale aj napriek tomu sa taktiež môžeme „pochváliť“ vlastnou seizmickou aktivitou.

V Poľsku a na Slovensku sa prírodné zemetrasenia vyskytujú okrem iného v regióne Podhala, Flyšových Karpát a Pienin. Súvisia s pretrvávajúcimi tektonickými pohybmi alpínskeho vrásnenia. Informácie o seizmických otrasoch v Poľsku nám poskytuje už kronika Jana Długosza, avšak podľa nej je len veľmi ťažké ustáliť epicentrum otrasu. Aj v neskorších obdobiach sa objavujú zmienky o silných zemetraseniach. Niektoré z nich boli taktiež príčinou vážnych poškodení. Zemetrasenie, ktorého epicentrum bolo lokalizované na Slovensku, viedlo k zrúteniu strechy kostola sv. Kataríny v Krakove. V súvislosti so zemetraseniami majú niektoré murované domy v Krakove (napr. murovaný dom Szara) špeciálne navrhnuté, hrubé a naklonené múry.

Každé, dokonca aj tie pre človeka nepostrehnuteľné otrasy zeme, sú v súčasnej dobe monitorované seizmickými stanicami rozmiestnenými na území Poľska. Na základe rozdielu v čase dorazenia ďalších impulzov seizmických vĺn do jednotlivých staníc sa určuje poloha hypo- a epicentra*, ako aj iné parametre opisujúce otras, ako napríklad magnitúdu. Jednu z takýchto monitorovacích staníc môžeme nájsť na hrade v Niedzici. Prístroj zachytávajúci seizmické vlny je seizmograf. Oplatí sa zdôrazniť, že sa rozlišujú dva základné typy seizmických vĺn: vlny P (z lat. primae) a vlny S (z lat. secondae). Vlna P sa pohybuje rýchlejšie ako S a charakterizuje sa tým, že častice horniny v nej vibrujú v takom istom smere, v akom sa vlny pohybujú (progradácia). Prenikajú cez tuhé látky, kvapaliny a plyny. V prípade vĺn S častice hornín vibrujú kolmo k smeru progradácie. Je to výrazne pomalšie, a preto sú na seizmografe zachytávané ako druhé a sú tlmené kvapalinami a plynmi. Na základe priebehu vĺn P a S rozoznávajú geofyzici hlbokú stavbu zeme (napr. vytyčujú hranice medzi plášťom a jadrom a určujú približné chemické zloženie).