FILMOVÝ KARPATSKÝ CHODNÍK cz.1
V rámci Filmovej karpatskej cesty boli prezentované filmové diela, ktoré vďaka umiestnení deja na malopoľsko-pešovskom pohraničí, sú spojené s kultúrnym a artistickým dedičstvom regiónu. Boli zariadene k jednej z dvoch základných kategórií – hraný alebo dokumentárny film. Pre mnohých milovníkov filmu hľadanie reálneho miesta, v ktorom sa odohráva dej je veľmi atraktívnou aktivitou a stáva sa zdrojom satisfakcie. Dôvodom záujmu o filmovú turistiku je známy v celom Poľsku portál Polskanafilmowo.pl.
V štúdium môžeme nájsť poľské ako aj slovenské filmy. Je to dôvod toho, ak veľa veci spája tieto krajiny. Stáva sa tak v prípade legiend o Jánošíkovi, ktoré sú spoločné pre poľské a slovenské dedičstvo. Svoje miesto na ceste majú zároveň populárne filmy ako Tisícročná včela Juraja Jakubiska, ako aj menej známe ale takisto pozoruhodné, čoho príkladom je zaujímavý dokumentárny film Nataszy Ziółkowskiej-Kurczuk s názvom W Nowicy na końcu świata.
Druhým elementom Filmovej karpatskej cesty sú postavy a osobnosti kinematografie spojené s malopoľsko-preśovským pohraničím. Sú to tvorcovia (režiséri, herci, scenáristi), ktorí sa tu narodili a niekedy aj tvorili. Každý z umelcov bol zariadený k mestu, z ktorého pochádza.
1921 Jánošík, réžia Ľudovít Jaroslav Siakeľ
Dej
Realizovaný v roku 1921 Jánošík je prvým dlhometrážnym slovenským filmom a zároveň jediným zachovalým dlhometrážnym slovenským filmom z doby nemej kinematografie. Dejiny slovenskej kinematografie sa vyvíjali v pozadí českej filmovej tvorby. Väčšina filmových spoločnosti patrila Čechom, Maďarom a Nemcom. O tom, že v žánri nemej kinematografie film sa považoval za slovenský, rozhodoval predovšetkým jeho obsah, tykajúci sa života národa. (Zdroj: História kina, tom I, Kino nieme, red. Tadeusz Lubelski, Iwona Sowińska, Rafał Syska, str. 863).
Film Jánošík natočili bratia Daniel a Jaroslav Siakiel’, ktorí v Chicagu založili filmovú spoločnosť Tatra – Film Corporation. Dej filmu sa odohráva v súčasnosti – do salaša baču prichádzajú turisti, ktorým predstavuje históriu slovenského zbojníka Jánošíka. Hrdina vedie skupinu zbojníkov, ktorí okrádajú bohatých a ich majetok odovzdajú chudobným.
V roku 1975 roku Jánošík bol rekonštruovaný na základe americkej verzie. V roku 1995 bol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Produkcia: Československo
Réžia: Ľudovít Jaroslav Siakeľ
Scenár: Ľudovít Jaroslav Siakeľ , Jozef Žák-Marušiak
Kamera: Daniel Siakeľ , Oldřich Beneš
Plenér: Blatnica, Dolné a Horné Jasenovce, Ďumbier, Gaderská dolina, kláštor pod Znievom, Kráľovou Hoľou, Mošovce, Necpaly, Orava, Praha, Turčianska Štiavnička, Turčianskie Teplice
Obsadenie:
Theodor Pištěk – Jánošík
Karel Fiala
Mária Fábryová
1935 Jánošík, réžia Martin Frič
Dej
Jánošíkovský film, ktorý je spoločným dielom slovenských a českých tvorcov, bol jedným z najdôležitejších úspechov československej kinematografie tridsiatych rokov. V dobe keď kinematografia bola elementom fašistickej propagandy natočili film o slovenskom národnom hrdinovi.
Vo filme Martina Friča Jánošík, pravdivo, je Slovákom. Takisto, podľa historických odkazov, zomiera obesený za rebro. Ako aj v poľskom filme a seriáli Jerzego Passendorfera, takisto tu Jánošík ukradnuté cennosti dáva chudobným (čoho nenájdeme vo filme Katarzyny Adamik a Agnieszki Holland, ktorá je najnovšiu verziou histórii o tatranskom zbojníkovi).
Film slovenského režiséra bol vo svojej dobe realizovaný veľmi moderným spôsobom. Charakterizuje ho rýchly a veľmi dynamický montáž. Režisér použil dramaturgické metódy typické pre americké westerny.
História o Jánošíkovi je spojená s ukazovaním tatranských výhľadov a horalského folklóru podobné ako vo filme z roku 1935. Zbojníci sú tradične oblečení, spievajú a tancujú.
Produkcia: Československo
Réžia: Martin Frič
Scenár: Karel Hašler, Martin Frič, Karel Plicka, Štefan Letz, Ivan J. Kovacevic
Kamera: Ferdinand Pečenka
Plenér: Tatry
Obsadenie:
Pal’o Bielik – Jánošík
Filip Dávidik - Janíčko
Vladimir Majer – veliteľ pandúrov
1956 Skalna ziemia, (Skalnatá zem), réžia Włodzimierz Borowik
Dokumentárny film
V druhej polovici päťdesiatych rokov vznikali v Poľsku dokumentárne filmy, ktoré kritici zariadili k spoločnému prúdu čiernej série. Boli kritickou reakciou na optimistické propagačné filmové kroniky a dokumentárne filmy socialistického realizmu. Skupina mladých tvorcov dokumentárnych filmov sa rozhodla, že ukáže štát rukách komunistickej strány. Jedným z nich bol Włodzimierz Borowik.
Film Skalna ziemia patrí k čiernej série, ale má tiež jednou odlišnou vlástnosť – individuálneho hrdniu. V ostatných filmoch je nim spološnosť, kolektív, tu – lekár pracujúci v malom miestečku v Gorcoch.
Tak isto ako v ostatných dokumentárnych filmoch tohto prúdu aj tu sa stretávame s inscenovanými situáciami. Spoločnou črtou je tiež sprievadzajúci divakov komentár – angažovaný, ukazujúci problemy a ukazujúci jednoznačnú interpretáciu.
Tento dokumentárny film hovorí o lekárovi, ktorý poskytuje pomoc na provincii, kde ľudia stále veria šarlatánom a netradčným sôsobom liečby. Hrdina, ktorý je zaroveň rozpraváčom, musi bojovať s nevierou a nedôverou.
Film bol natočený v Gorcoch a gorczanských obciach. Ordnačná miestnosť lekára sa nachádza v Kamienicy, ktorá je dnes v limanowskom okrese.
Produkcia: Poľsko
Réžia: Włodzimierz Borowik
Scenár: Włodzimierz Borowik, Marcin Gołąb
Kamera: Antoni Staśkiewicz
Plenéry: Kamienica, Gorce
1962 Zamarła Turnia, (Zamarla Turnia), réžia Sergiusz Sprudin
Dokumentárny film
Zamarła Turnia dosiahujúca výšku 2 179 m n. m. je to dvojvrcholná hora v Tatrách, znamy svojou južnou stenou – veľmi príkrou vo výške 120 m dlho mala povesť nedostupnej. Prvé zaznamenané dobytie hory južnou stenou sa podarilo 23. júla 1910 roku Henrykovi Bednarskému, Józefovi Lesickému, Leonovi Loria i Stanisławovi Zdyb (do tohto času na horu výchadzali len severnou stenou). V nasledujúcich rokoch pokus opakowania úspechu sa ukončila smrťou mnohých horolezcov, a južná stena získala slávu jednej z najťažších v Tatrách.
Dokumentárny film Sergiusza Sprudina krásnym spôsobom ukázuje východ na Zamarłu Turniu južnou setnou. Autorom scenára bol Jan Długosz, polský horolezec a alpinista, horský záchranír a tiež autor príbehov. Długosz pred premiérou filmu, 2. júla 1962, zomrel v dôsledku padu z hrebeňa Zadného Kościelca vo Vysokých Tatrách.
Začinajúca Zamarłou Turniu kratka ukážka archiválnych fotografii z kolekcií tatranského muzea je charakteristikou horskej turistiky minulého storočia – damy v klobúkoch a dlhých šatách a prikopníci lyžovania. Pozerajúc fotografie zaroveň historické a aj na filmový materiál, slová filmového narratora sú coraz viac aktálne: len hory sa nás pozerajú tie isté.
Produkcia: Poľsko
Realizácia: Sergiusz Sprudin
Scenár: Jan Długosz
Plenéry: Południowa ściana Zamarłej Turni
1970 Góry o zmierzchu, (Hory vo súmraku), réžia Krzysztof Zanussi
Dej
Krátkometrážny hrány film Krzysztofa Zanussieho predstavuje históriu profesora, kedysi výnimočného hrolezca, ktorý tvoril turictické chodníky v polskich horách a raz do roka navštevoval Tatry. Jeho každoročné výlety zhodujú sa s výročím smrti priateľa, ktorý tragicky zomriel v Tatrách hľadajúc pomoci pre profesora zraneného počas spoločného výletu.
Film ukazuje ďalší výlet, počas której profesor ide do Tatier spolu s s dvoma mladými ľuďmi. Počas prechádzky hovoria a vedec spomína na zomrelého priateľa.
Vo filmie Góry o zmierzchu, tak isto ako v mnohých neskorých filmoch režiséra, hdinou je vedec. V jeho ďalšíh dielách, ako na príklad v Barwach ochronnych, akademické prostredie je častým opakujúcim sa motívom. Ak isto Tatry a horlezectvo, ktoré mnohokrát, na prvým buď ďalším pláne môžeme nájsť vo tvorbe jedného z najdôležitejších tvorcov Kina Moralného Nepokoja (tiež na príklad v Iluminacji z 1972 alebo Constans z roku 1980).
V roku 1973 Krzysztof Zanussi vďaka filmeu Góry o zmierzchu dostal cenu na Medzinárodným festiwali horských filmov v Tridente.
Produkcia: Poľsko
Réžia: Krzysztof Zanussi
Scenár: Krzysztof Zanussi, Edward Żebrowski
Kamera: Sławomir Idziak (vysokohorské fotografie: Andrzej Galiński, Jerzy Surdel)
Plenéry: Tatry
Obsadenie:
Marek Perepeczko – Jarek
Andrzej Zawada – Andrzej
Jerzy Kreczmar – profesor
1972 Obrazy starego świata (Obrazy starého sveta), réžia Dušan Hanak
Dokumentárny film
V dokumentárnom filme Obrazy starego świata Dušan Hanak maliarským sposobom ukazuje starších ľudí bývajúcich v okolí Liptova a Oravy. Režisér vytvoril galériu hrdinov, ktorí daleko od civilizácie vedú jednoduchý život, v súlade s vlastným hodnotovým systemom. Neboja sa snívať a sústrediť sa na veciach nespojených s dedinskou realitou, ako na príklad pastuch, ktorý rozpráva o mesačnej príťažlivej sile a pomocou lupy číta nowiny v práci. Režisér k svojim hrdinom má veľmi priatelský vzťah.
Pre týchto ľudí peniaze, podmienký v akých žijú a konečne ich chudoba nie je veľmi dôležité. Dôležitejšia je hrdosť a dôstojnosť. Jeden z hrdinov hovorí tvorcom a zaroveň aj obyvateľom mesta: srdca máte z betónu. Hrdinovie filmu Hanaka vedia, čo je v živote skútočne dôležité, hoci nevedia ako to nazvať. Na priamú otázku autorov, čo je najväčšiou hodnotou v živote, odpovedajú neviem.
Inšpiraciou pre film boli pre režiséra fotografie Martina Martinecka. Kontinuújuc spoločnú artistickú víziu, Hanak zadržal veľa filmoványch obrazov. Nepohybujúce sa filmové zábery maju charakter ekspresionistických obrázov.
Produkcia: Československo
Réžia: Dušan Hanak
Scenár: Dušan Hanak
Kamera: Alojz Hanúsek, Martin Martincek
Plenéry: Loptov, Orava
1973, Jánošík, réžia Jerzy Passendorfer
Dej, seriál
Ako podčiarnul režisér seriálu Jerzy Passendorfer, legendy nemôžeme považovať celkovo seriózne (zdroj: www.filmpolski.pl/). Ak tvrdí tvorca jedne z najpopulárnejších televíznych seriáli sedemdesiatých rokov obsahuje veľa humoristických scén a duchaplných dialógov.
Legenda o goralskm zbojníkovi neobashuje veľa spoločných bodov s historickou pravdou, ale predsa nie o to išlo jej autorom. Jánošík vždy už bude v Poľsku stotožňovaný s hercem Markiem Perepeczko. Je on silný, odvážny, smelý. To náš Robin Hood – bojuje s bohatými, aby mohol ich cenností dávať chudobným.
V seriáli Jánošík je Poliakom. Vieme, že s skutočnosti bol Slovákom. Dôležitejšia ako národnosť je jeho goralská identita. Gorale pohraničia poľsko – slovenského vždy mali veľa spoločného. Spajali ich tradície, legendy, spoločné problemy.
Napriek fabulánemu miestu deja seriál bol realizovaný na zamku v Pieskowej Skale, v okoli Ojcowa a na Podkarpatí, a tiež v ateliéri vo Varšave a Prahe. Všetky miesta perfektne predstierajú Wszystkie te miejsca doskonale udają Podhalie.
Produkcia: Poľsko
Réžia: Jerzy Passendorfer
Scenár: Tadeusz Kwiatkowski
Kamera: Stefan Pindelski
Plenéry: zámok na Pieskowej Skale, okolie Ojcowa, rôzné rejóy Podkarpatia
Obsadenie:
Marek Perepeczko – Jánošík
Ewa Lemańska – Maryna
Bogusz Bilewski – Waluś Kwiczoł
Witold Pyrkosz – Jędruś Pyzdra
1974, Jánošík, réžia Jerzy Passendorfer
Dej
Jánošíkov bolo toľko, kolko legiend o nim – motto začinajúce film Passendorfera veľmi dobre ukazuje jeho charakter. Na výše populárita filmu ako aj seriálu natočeného v tom istom časte (film je kinovou verziou seriálu) na dlho garantovala spôsob vnímania hrdinu. Pre Poliakov Jánošík asi už navždy bude sa spajal s odvažným Marekom Perepeczko.
Celovečerný film povstal pri príležitosti realizácie seriálu. Je to montáž niektorých jeho častí. Žial mało to negatívny vplýv na plynulosť deja.
Diváci verní serialu robili vyčítky, že vo filme chýba veľa kľúčových scén. Nemôžeme zapomenúť, že seriál mal trinásť častí. Film musel byť kratší. Pre milovníkov seriálu to vždy to bude príliš malo.
Produkcia: Poľsko
Réžia: Jerzy Passendorfer
Scenár: Tadeusz Kwiatkowski
Kamera: Stefan Pindelski
Plenéry: zámok na Pieskowej Skale, okolie Ojcowa, rôzné rejóy Podkarpatia
Obsadenie:
Marek Perepeczko – Jánošík
Ewa Lemańska – Maryna
Bogusz Bilewski – Waluś Kwiczoł
Witold Pyrkosz – Jędruś Pyzdra
Marian Kociniak – Murgrabia
1974 Jak to się robi, (Ako sa to robí) réžia Andrzej Kondriatiuk
Dej
Duetu Zdzisław Maklakiewicz a Jan Himilsbach ne trebá nikomu prestavovať. Herci, začínajuc od kultového Rejsu, v ďalších filmoch tvorili nezabudnuteľné kreácie, a ich talent sa príčinil k tomu, že do dnes każdy film s účasťou je veľmi populárny.
Tak isto je so realizovaným v Zakopanom a okolí Jak to się robi. Film ukazuje históriu režiséra (Maklakiewcz) i literáta (Himilsbach), ktorí sa poznali vo vlaku a rozhodli sa spoločne realizovať film. Prišli do Zakopaného, do domu tvorby (Dom Pracy Twórczej) Muza a skúšajú vymýslieť scenár a nájsť herečky pre hlavú rolu. Viac ako praca zaujímajú ich ženy a iné atrákcie zimného Zakopaného.
Herecký pár je výnimočný. Dialogi a nápady hrdniov sú vlastnosťou poľskej kinematografie socialistickej doby, s jej charakteristickým humorom.
Ďalším kladom je prezentované na obrazovke Zakopané sedemdesiatých rokov. Tak isto ako dnes, bolo najobľubenejším miestom zimnej dovolenky Poliakov. Pre starších divákov film je sentimentálným cestovaním v čase.
Produkcia: Poľsko
Réžia: Andrzej Kondratiuk
Scenár: Andrzej Kondratiuk, Zdzisław Maklakiewicz
Kamera: Wiesław Rutowicz
Plenéry: Zakopané, Kasprov Vrch.
Obsadenie:
Zdzisław Maklakiewicz – Zdzisław Kozłowski
Jan Himilsbach – Narożny
Emilia Krakowska – Alina Kubacka, riaditeľka Domu Pracy Twórczej „Muza”
1975 Trzecia granica, (Tretia hranica), réžia Wojciech Solarz, Lech Lorentowicz
Dej, seriál
História druhej svetovej vojny na Podhali je búrlivá a dvojznačná. Na jednej stráne sme mali zradu a vytvorenie, na druhej tatranských kuriérov, ktorí pomahali utečencom prejsť cez horskú hranicu a potom cez Slovensko do Maďarska – do Budapešti.
Na Filmovej karptskej ceste nachádzame práklady obydwóch histórii. Seriál Trzecia granica ukazuje históriu tatranského kuriéra, mladého gorala, Andrzeja Bukowiana, ktorý pomaha ľuďom núteným uciecť zo štátu prejsť cez polsku južnú hranicu.
Scenár seriálu napísal Adam Bahdaj, autor románov pre mládež, na základe knihy s tým istým názvom. Spisovateľ sám počas vojny bol tatranským kuriérom. Knihu Bahdaj dedikoval svojemy priateľovi Józefovi Krzeptowskiemu, známemu kuriérovi tatranskému.
Seriál mal osem častí a sa narodil pri poľsko – maďarskej spolupráce. Dej sa odohráva v Poľsku na Podhali, v Budapešti a na Slovensku. Hrdinami sú zaroveň Poliaci ako ja Slováci. Po obydvoch stránach boli ukazani hrdinovia a zradcovia.
Produkcia: Poľsko, Maďarsko
Réžia: Wojciech Solarz, Lech Lorentowicz
Scenár: Adam Bahdaj
Kamera: Stefan Pindelski
Plenéry: medzi inými Zakopané, Tatry Nowa Biała, Przełom Białki, Dolina Strążyska
Obsadenie:
Andrzej Wasilewicz – Andrzej Bukowian
Borys Marynowski – Antek Wichniewicz
Marek Walczewski – Major Smyga
1980 Constans, réžia Krzysztof Zanussi
Dej
Krzysztof Zanussi parí k tvorcom Kina Moralného Nepokoja. Constans je základným dielom prúdu a obsahuje jeho najdôležitejšie črty. Je tam sučasná téma, jednoznačný postoj autora, dôveryhodne ukazané prostredie, v ktorom sa dej filmu odohráva a maldého hrdinu, ktorý preživá iniciáciu.
Hrdinom Constans je Witold, mladý instruktor horolezectva. Jeho otec bol alpinistou, ktorý zomrel v Himalájach. Vďaka protekcie dostal prácu v kancelárii zahraničných výstav a odišiel do Indie. Tam je svedkom nečestných zaujmov šefa a spoluprácovnikov.
Z dôvodu nesúhlasu s podvodmi, aké robia kolegovia a šef v práci, hrdina rychlo sa stáva predmetom obťažovania a prichodí o prácu. Všeobecná korupcia a falošnosť coraz viac ho zaťažujú. Predstavuješ si, že svet sa zmení ak sa najde jeden spravodlivý - hovorí priaznivý Witoldovi človek. Witold tak si myśli a sa mýli. Ale z tejto chyby Zanussi urobil najkrájší zo svojich filmov. (zdroj: http://filmpolski.pl/fp/index.php/12908).
Produkcia: Poľsko
Réžia: Krzysztof Zanussi
Scenár: Krzysztof Zanussi
Kamera: Sławomir Idziak
Plenéry: madzi inými Łódź, Indie, Tatry
Obsadenie:
Tadeusz Bradecki – Witold
Zofia Mrozowska – Matka Witolda
Cezary Morawski – Stefan, priateľ Witolda
min wysokość:
max wysokość: